Heineken spravil zaujímavú edukačnú kampaň na záchranu včiel. Nazdali ju Sajder budúcnosti. Na fľaše s vodou nalepili etikety Sajder bez sadu a pozvali ľudí na párty, aby ukázali, že bez včiel to až taká zábava nebude. Dobrý nápad a výborná exekúcia. Kreatívci si zaslúžia pochvalu.
Rád by som zatlieskal a dvihol palec hore. Bohužiaľ, to akosi nejde. Keď si predstavím, že túto kampaň robí výrobca, ktorý si pod ciderom predstavuje koktail v zložení: voda, jablková šťava z koncentrátu, glukózový sirup, cukor, farbivo - obyčajný karamel, regulátor kyslosti - kyselina jablčná, oxid uhličitý, antioxidant - disiričitan draselný a prírodná jablková aróma moje nadšenie akosi ochabne.
Každý výrobca by mal v prvom rade dbať na kvalitu svojho produktu a až potom sa zaoberať záchranou sveta. Inštalatérovi, ktorý mi utesní vodovodný kohútik žuvačkou sa asi nepoďakujem. To, že prišiel na bicykli, recykluje odpad a v mestskom parku zasadil tisíc stromčekov je fajn, ale mne kvapká kohútik. Platím mu v prvom rade za to, aby ma zbavil nepríjemného zvuku kvapkajúcej vody a ušetril mi vodné a stočné. Pokiaľ nie je primárna misia naplnená je všetko ostatné iba sizyfovská snaha o vyleštenie skorodovanej karmy.
Smutné je aj to, že takýmto marketingovým aktivitám častokrát robia krovie dobré projekty, neziskovky alebo nezávislé inštitúcie. Mali by si na to dávať pozor a myslieť na to, že utŕžené prostriedky sa spravidla rozkotúľajú oveľa skôr, ako sa stratí nepríjemná pachuť, ktorú účelové marketingové kampane veľkých značiek po sebe zanechávajú.
Ale všetko zlé je na niečo dobré. Konečne som našiel produkt od Heinekenu, ktorý mi chutí a nemusím kontrolovať jeho zloženie. Škoda len, že sa nedá kúpiť.