Dnes sa u nás veľa hovorí o veľkosti ročníka 2015, média sa už teraz predháňajú v superlatívoch, ale až čas ukáže jeho skutočný potenciál.
Čo si laik alebo bežný konzument predstaví, keď sa povie dobrý ročník? Väčšina asi dobré víno, ktoré treba kúpiť a odložiť na lepšie časy a výnimočné príležitosti.
Kedy, ale môžeme s radosťou a očakávaním budúcich zážitkov povedať: Toto je výnimočný ročník!
A tu je pes zakopaný. Treba rozlišovať dobrý rok pre vinohradníka a dobrý ročník pre víno. Niežeby to spolu nesúviselo, ale jednoznačná podmienenosť tam tiež nie je. Nie vždy najľahšia a najkratšia cesta smeruje k najlepším výsledkom.
U nás sa ročník skôr posudzuje podľa objektívnych parametrov hrozna – hektárové výnosy, cukornatosť, zdravotný stav a podobne. Mali by sme skôr hovoriť, že bol dobrý rok na hrozno a nie dobrý ročník. S hodnotením ročníka treba počkať na hotové vína a až tie v priamej konfrontácii porovnávať s inými ročníkmi.
A tu je náš druhý problém. Víno sa u nás fľašuje veľmi skoro a veľká väčšina sa vypije v mladom stave a na porovnávanie a hodnotenie ročníkov nie je dosť dobre vyškolených vín v zrelom veku. Veľmi vysoko sa hodnotil napríklad rok 2009. Vína tohto ročníka by mohli byť teraz na vrchole. Kde sú, aby sme ich mohli porovnať s ročníkmi 2011, 2012 a 2013? Nie sú. A vlastne to ani až tak nevadí, lebo ich aj tak nemáme s čim porovnať Ročníky sa nedajú hodnotiť na základe spomienok. Nostalgia je fajn, ale objektívne posúdenie si vyžaduje priamu konfrontáciu.
Na zmysluplné hodnotenie a porovnávanie ročníkov našich domácich vín si budeme musieť počkať do doby, kedy tu vyrastie kritická masa vinárov, ktorých budú zaujímať viac vertikály ako horizontály. Zatiaľ by sme mali vyjadrenia o kvalite ročníkov brať s miernou rezervou.