Myslím, že každý zažil tú bezradnosť pred plným regálom vína. Stojíte tam a chcete vybrať to najlepšie alebo najvhodnejšie víno, ale neviete ako na to. Valia sa na vás mraky vína v rôznych cenových kategóriách. Snažia sa vás zaujať tvarom, grafikou, farebnosťou, materiálom, zlatou razbou, prívlastkami, kategóriami, regionálnymi značkami, medailami, certifikátmi a neviem čím všetkým ešte. Čo z toho je dôležité a čo má akú výpovednú hodnotu? Čo je podstatná informácia a čo iba lacný marketingový trik? Čo prezradí adjustáž o víne?

Ak v tom máte trochu hokej, tak vám možno pomôže moja segmentácia. Dlhodobo si všímam, aké vína nosia aké kabáty a mimo stolového vína mi vyšli tri základné kategórie.

Prvá kategória je pumpár. To je víno, ktoré si zakladá na vzhľade. Víno, ktorému žiadne klišé nie je cudzie. Snaží sa zaujať tvarom, formou, písmom aj materiálom. Etiketu mu zdobia všetky možné aj nemožné techniky tlače (razby, laky, reliéfy, …). Ak sa vie odlíšiť krivou fľašou ide do toho. Špeciálnu pozornosť venuje označeniu a prívlastkom. Každý správny pumpár je prémium, exclusive, prestige, alebo aspoň selection. Jeho prirodzený habitat je samozrejme pumpa, ale stretnete sa s ním prakticky všade.

Druhá kategória je lovec trendov. Lovci sú sofistikovanejší. Vozia sa na módnych vlnách, precestovali kus sveta, videli Báhoň aj Paríž a majú didaktický syndróm. Raz vás učia, že výber z hrozna je lepší ako neskorý zber. Potom vás zblbnú barrigue-ovým toastom a najnovšie už zvládli aj kurzy sur lie a battonage. Na zadných etiketách mávajú často šťavnatý opis senzorických vlastností, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Pavol Dobšinský a odporučenie čo si k nim máte objednať alebo uvariť. Zvyknú sa prezradiť aj tým, že si svoj dizajnový kabát vytapetujú lacnými plaketami.

Tretia kategória sú srdciari. Svoj marketing stavajú na svojom mene, oblasti a konzistentnej technológii. Etikety bývajú informačne strohé. Nezvyknú uvádzať veci, ktoré sú pre výrobu vína samozrejmosťou. Ako napríklad to, že víno ležalo v sude alebo na kvasniciach. Dozviete sa iba to podstatné, odkiaľ víno pochádza a kto a kedy ho vyrobil. Žiadne fabulácie, žiadny lacný marketing alebo trendové prívlastky. Inteligentný a sebavedomý produkt vie kričať aj potichu.

Čo z toho vyplýva? Že dobré víno sa podľa etikety a adjustáže pozná pomerne ťažko, zatiaľ čo priemerné a podpriemerné vína na vás spravidla mávajú už z veľkej diaľky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *